zuzanka na Blog.cz

India, dlhý tvar Indická republika, je druhá najľudnatejšia krajina na svete.

Zaberá väčšiu časť Južnej Ázie a jej pobrežná čiara má viac ako 7 000 kilometrov. Susedí s Pakistanom na západe, Čínou, Nepálom a Bhutánom na severovýchode, Bangladéšom a Mjanmarskom na východe a v Indickom oceáne ležiacimi Maldivami na juhozápade, Srí Lankou na juhu a Indonéziou na juhovýchode. India považuje aj Afganistan za štát, s ktorým hraničí.

S počtom obyvateľov vyše jednej miliardy je druhou najľudnatejšou krajinou na svete a rozlohou jej prislúcha siedme miesto. Je domovom niekoľkých starovekých civilizácií a centrom dôležitých historických obchodných ciest.

India je známa svojimi bohatými náboženskými tradíciami. Štyri z najrozšírenejších náboženstiev sveta - hinduizmus, budhizmus, džinizmus a sikhizmus - majú svoje korene v Indii.

Ako bývalá kolónia Britská India do roku 1947 sa India počas posledných dvadsiatich rokov výrazne rozvíjala, obzvlášť v ekonomickej a vojenskej sfére, v regionálnom aj globálnom meradle.

Úkryty s maľbami z doby kamennej v Bhimbetke v štáte Madhjapradéš sú najstaršími známymi stopami ľudského osídlenia na území súčasnej Indie. Prvé známe trvalé osídlenie sa objavilo pred 9 000 rokmi a postupne sa vyvinulo do civilizácie povodia Indu, ktorá začala okolo 3 300 pred Kr. a kulminovala medzi 2 600 pred Kr. a 1 900 pred Kr. Nasledovala ju védska civilizácia. Zhruba od roku 550 pred Kr. vzniklo veľa nezávislých kráľovstiev.

Na severe územia sa nachádzala ríša Maurjovcov, ktorá prispela vo veľkej miere ku kultúrnemu dedičstvu krajiny. Od roku 180 pred Kr. nasledovali série invázií zo strednej Ázie, ktoré viedli k vzniku Indo-gréckeho, Indo-skytského a Indo-partského kráľovstva. Od tretieho storočia pred Kr. panovali Guptovci a ich obdobie má prívlastok "Zlatý vek" starovekej Indie. Na severe krajiny sa vystriedalo zopár dynastií v priebehu niekoľkých období vrátane dynastií Čálukjovci, Čérovci, Čólovci, Kadambovci, Pallavovci a Pándjovci. Veda, umenie, literatúra, matematika, astronómia, náboženstvo a filozofia prekvitali pod patronátom týchto kráľov.

Po islamských inváziách zo strednej Ázie a Perzie (7. - 12. stor.) väčšina severnej a strednej Indie padla pod nadvládu dillískeho sultanátu a neskôr pod Mughalskú dynastiu, ktorá postupne rozšírila ich vládu do väčšiny Indického subkontinentu. Aj napriek tomu niekoľko pôvodných kráľovstiev prosperovalo, špeciálne v krytých oblastiach juhu, ako napríklad ríša Vidžajanagar. V polovici druhého tisícročia niekoľko európskych krajín vrátane Portugalska, Holandska, Francúzska a Spojeného kráľovstva, ktoré pôvodne chceli obchodovať s Indiou, využili situáciu v krajine, kedy zničené kráľovstvá bojovali proti sebe, a zriadili v krajine kolónie. Povstanie z roku 1857, miestne známe ako prvá vojna za indickú nezávislosť, proti Britskej východoindickej spoločnosti zlyhalo. Potom ako bola vzbura potlačená, väčšina indického územia padla pod priamu správu Britského impéria. Na začiatku 20. storočia dlhotrvajúce, nenásilné úsilie o nezávislosť, vedené Mahatmom Gándhim, široko známym pod označením "Otec národa", vyvrcholilo 15. augusta 1947, kedy India získala úplnú nezávislosť od Británie a stala sa republikou 26. januára 1950.

Ako multietnický a multináboženský štát zažila India niekoľko náboženských násilností a povstaní v rôznych častiach krajiny, no to ju neoslabilo a pokračuje ako suverénna demokracia. Má niekoľko nedoriešených sporov o hranice s Čínou, ktoré sa vystupňovali do krátkej čínsko-indickej vojny v roku 1962 a s Pakistanom, ktoré vyústili do vojen v rokoch 1947, 1965, 1971 a v roku 1999 v Kargile. India je zakladajúci člen Hnutia nezúčastnených krajín a OSN. V roku 1974 India vykonala podzemné skúšky jadrových zbraní, čo ju neoficiálne robí členom "jadrového klubu". V roku 1998 nasledovala séria ďalších piatich testov. Významné ekonomické reformy, ktoré začali v roku 1991, transformovali Indiu medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcim hospodárstvom na svete a pridala si na celosvetovom a regionálnom vplyve.

India je suverénna, socialistická, sekulárna a demokratická republika s kvázi - federálnou formou vlády a dvojkomorovým parlamentom fungujúcim podľa westministerského parlamentného systému. Má tri formy riadenia: legislatívu, exekutívu a súdnu moc. Prezident je hlavou štátu a má z veľkej časti reprezentatívnu úlohu, ktorá zahŕňa interpretovanie ústavy, podpisovanie zákonov, udeľovanie milostí a vyhlasovanie stavu núdze. Je aj vrchným veliteľom Indických ozbrojených síl. Prezident a viceprezident sú volení nepriamo voličmi na päťročné obdobie.

Premiér je predsedom vlády a má najviac výkonných právomocí. Je volený zákonodarcami politických strán alebo koalíciou majúcou parlamentnú väčšinu a slúži päť rokov. Ústava otvorene neustanovuje funkciu zástupcu predsedu vlády, ale táto možnosť bola občas praktizovaná. Zákonodarný zbor Indie je dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá z hornej snemovne zvanej Radžja Sabha (Rada štátov), a dolnej snemovne zvanej Lok Sabha (Snemovňa ľudu). 245 - členná Radžja Sabha je volená nepriamo voličmi na funkčné obdobie šesť rokov. 545-členná Lok Sabha je volená priamo všeľudovým hlasovaním na päťročné obdobie a je ustanovujúcou zložkou politickej sily a vládneho zoskupenia. Všetci indickí obyvatelia nad 18 rokov majú právo voliť. Premiér predsená Rade ministrov.

Exekutíva je zastúpená prezidentom, viceprezidentom a ministerským kabinetom, vedeným predsedom vlády. Každý minister spravujúci ministerský úrad musí byť členom byť členum jednej z komôr parlamentu. V indickom parlamentnom systéme je výkonná moc podriadená zákonodarnej. Nezávislá súdna moc Indie pozostáva z Najvyššieho súdu na čele s predsedom Najvyššieho súdu v Indii. Najvyšší súd ma oboje, prvostupňovú jurisdikciu nad spormi medzi štátmi a odvolaciu jurisdikciu nad vrchnými súdmi. India má 18. odvolacích vrchných súdov, každý má jurisdikciu nad zväzovým štátom alebo skupinou menších zväzových štátov. Každý s týchto štátov má odstupňovaný systém nižších súdov. Prípadný konflikt medzi legislatívou a justíciou je prenechaný prezidentovi.

Štáty:

Zväzové teritóriá a hlavné mesto:

India má dve výskumné základne v Antarktíde - Dakšin Gangotri and Maitri, no zatiaľ sa nedomáha práva na územie.

Himaláje, tvoriace severnú hranicu Indie, sú najvyšším pohorím na svete. Najvyšším vrchom Indie je Káčaňdžunga, ležiaca na hranici indického štátu Sikkim a Nepálu, vysoká 8586 m. Najvyšší vrch ležiaci iba na území Indie je Nandádéví, vysoký 7816 m. Na východe India hraničí s Bangladéšom a Mjanmarskom. Za severnou hranicou leží Čína, Bhután a Nepál. Na severozápade, kde leží púšť Thar prebieha hranica s Pakistanom. Zvyšok severnej, strednej a východnej Indie pozostáva z úrodnej Indogangskej nížiny, ktorá sa nachádza v povodí riek Indus, Ganga a Brahmaputra.

Južný indický polostrov sa skoro celý rozkladá na Dekanskej plošine, ktorá je z juhozápadu, juhu a juhovýchodu obmývaná Indickým oceánom. Pobrežie je dlhé okolo 6 tisíc kilometrov a je pomerne málo členité. Len na západe sú dva väčšie polostrovy Kačchský a polostrov Káthijávar. Časť západného pobrežia od Khanbátskeho zálivu po Paňdžim, sa nazýva Konkán. Ďalej na juh pokračuje ako lagúnové Malabarské pobrežie. Najjužnejším bodom pevninovej časti Indie a poloostrova Predná India je mys Kumári. Ostrov Srí Lanka oddeľuje od Indie Manársky záliv a Palcký prieliv. Južná časť východného pobrežia Indie medzi ústím Kávérí a Krišny sa nazýva Koromandelské pobrežie. Rovnako ako ďalšia časť východného pobrežia je nízke, lagúnové a menej vhodné na budovanie prístavov. Súčasťou Indie sú aj súostrovia Andamany a Nikobary v Bengálskom zálive a Lakadivy a ostrov Mimikoj v Arabskom mori.

Podnebie Indie sa líši od tropického na juhu až po mierne na severe krajiny. Časti Indie, ktoré ležia v Himalájach majú podnebie tundry. Väčšina dažďov je spôsobená monzúnmi.

India je druhá najľudnatejšia krajina na svete. Jazyk, náboženstvo a kasty sú determinované sociálnou a politickou organizáciou v rámci vysoko rôznorodej populácie. Indickými najväčšími aglomeráciami sú Mumbaj (kedysi Bombaj), Dílli, Kalkata (kedysi Calcutta) a Chennai (kedysi Madras). Gramotnosť obyvateľstva je 64,8 %, z toho 53,7 % žien a 75,3 % mužov. Pomer pohlaví je 933 žien na 1000 mužov. Percento pracujúcich je 39,1 %, z toho 51,7 % mužov a 25,6 % žien. Priemerný vek je 24,66 a populačný rast je 22,32 pôrodov na 1000 obyvateľov.

Napriek tomu, že 80,5 % ľudí sú Hindovia, India je tiež domovom tretej najväčšej populácie moslimov na svete (13,4 %) po Indonézii a Pakistane. Ďalšie náboženské skupiny zahŕňajú kresťanov (2,3 %), sikhov (1,84 %), budhistov (0,76 %), džainistov (0,40 %), židov, zoroastristov, ahmadi-moslimov a bahaistov.

India je domovom dvoch hlavných lingvistických skupín: indoárijskej (používaju asi asi 74 % populácie) a drávidskej (používa ju asi 24 % populácie). Iné jazyky používané v Indii pochádzajú z austroázijských a tibetsko-barmských jazykových skupín. Indická ústava uznáva 23 oficiálnych jazykov. Hindčinu a angličtinu používa vláda na úradné účely. Dva tradičné jazyky Indie sú sanskrit a tamilčina. Počet materinských jazykov v Indii dosahuje až 1 652.

India ma bohaté a unikátne kultúrne dedičstvo a dokázala si zachovať svoje tradície počas histórie aj napriek preberaniu nových zvykov, tradícií a myšlienok zároveň od útočníkov aj imigrantov. Množstvo zvykov, jazykov a monumentov je dôkazom vzájomného miešania sa vplyvov počas storočí. Napríklad slávny Tádžmahal, alebo iné pamiatky sú príkladom islamsky inšpirovanej architektúry, ktoré boli zdedené po Mugalskej dynastii. Sú výsledkom synkretickej tradície, ktorá kombinuje elementy zo všetkých častí krajiny. Indická spoločnosť je široko pluralitná, mnohojazyčná a mnohonárodnostná.

Indická hudba je reprezentovaná širokým spektrom foriem. Dva hlavné prúdy klasickej hudby sú Carnatic z Južnej Indie a Hindustani zo Severnej Indie. Populárne formy hudby taktiež prevládajú, za zmienku stojí napríklad Filmi hudba. V Indii taktiež existuje množstvo druhov klasických tancov vrátane Bharatanatyam, Kathakali, Kathak a Manipuri. Často majú formu príbehu a obsahujú duchovné a náboženské prvky. India má rozmanité festivaly, z ktorých je mnoho oslavovaných bez ohľadu na kastu a vierovyznanie. Najznámejšie a najpopulárnejšie oslavy zahŕňajú hinduistické festivaly Diwali, Holi a Dussehra a moslimské oslavy Eid.

Prvé literárne zmienky v Indii mali väčšinou ústnu formu a až neskôr boli prevedené do písomnej podoby ako napríklad Védy, alebo eposy Mahabharáta a Rámajana. V Indii je taktiež množstvo významných a moderných spisovateľov píšucich v indických jazykoch a angličtine. Jediným nositeľom Nobelovej ceny za literatúru bol bengálsky spisovateľ Rabindranath Tagore. Ročne India produkuje najväčší počet filmov vo svete. Filmová produkcia má svoju základňu v Mumbaji, ktorá je často označovaná ako "Bollywood".

Vzdelanie je vysoko cenené členmi každej sociálno-ekonomickej vrstvy obyvateľstva. Tradičné indické hodnoty ako rodina sú vysoko rešpektované a považované za posvätné, hoci mestské rodiny začínajú preferovať rodinu dvoch partnerov z dôvodov socioekonomických obmedzení kladených systémom skupinovej rodiny. Náboženstvo v Indii je veľmi spoločenskou udalosťou s množstvom praktík sprevádzaných pompéznosťou a vitalitou a tvorí neodlučiteľnú súčasť každodenného života.

Indická kuchyňa je neobyčajne rozmanitá; ingrediencie, korenie a kuchárske metódy sa líšia každým regiónom. Ryža a pšenica tvoria základnú potravinovú zložku v krajine. India je taktiež pozoruhodná pre pestrosť vegetariánskej a nevegetariánskej kuchyne. Korenisté jedlá a sladkosti sú veľmi populárne.

Indické tradičné oblečenie je odlišné medzi jednotlivými regiónmi. Značne líši či už farbami, alebo štýlmi, záleží na rôznych faktoroch ako podnebie. Najpopulárnejší odev pre ženy sa nazýva sari a dhoti pre mužov.

India má tri štátne sviatky. Ďalších deväť až dvanásť voľných dní je vyhradených pre festivaly, náboženské sviatky a narodenia čelných predstaviteľov a určujú ich jednotlivé štáty.

Mapa Indie

Slovensko, to je predovšetkým nádherná príroda. Pre turistov, zaujímajúcich sa o prírodné krásy, predstavuje Slovensko ideálnu destináciu. Najviac je Slovensko velmi dobre dostupné, a teda vhodné i pre kratšie pobyty. Doprajte si odpočinok v prostredí slovenských hôr. Navštívte Slovensko a spoznajte Nízké či Vysoké Tatry alebo Malú Fatru.

Časový rozdiel: +0 hodin

Oficiálny názov:
Slovenská republika

Hlavné mesto:
Bratislava

Rozloha:
48 845 km2

Mena: Euro

Podnebie:
mierny klimatický pás, pre ktorý je typické striedanie štyroch ročných období

Počet obyvateľov:
5 430 000

Národnostné zloženie:
Slováci 86%, Maďari 11%, Rómovia 2%

Náboženstvo:
rímski katolíci (68,9 %) bez vyznania (13 %) evanjelici (6,9 %)

Gramotnosť:
100%

Úradný jazyk:
slovenečina

Riziká:
Vzhľadom k nárastu počtu okradnutí a zvlášť vykrádaní osobných automobilov sa odporúča všetkým pobývajúcim na území SR starať sa o svoj majetok.

Národný park Malá Fatra
Národný park Muránska planina
Národný park Nízke Tatry
Národný park Slovenský raj
Pieninský národný park
Tatranský národný park
Belianska jaskyňa (Balianské Tatry)
Bystrianska jaskyňa (Nízke Tatry)
Demänovská jaskyňa Slobody (Nízke Tatry)
Demänovská ľadová jaskyňa (Nízke Tatry)
Dobšinská ľadová jaskyňa (Slovenský kras)
Domica (Slovenský kras)
Gombasecká jaskyňa (Slovenský kras)
Jasovská jaskyňa (Slovenský kras)
Ochtinská Aragonitová jaskyňa (Slovenský kras)
Važecká jaskyňa (Liptovský Mikuláš)

Prvými obyvateľmi dnešného Slovenska boli irylské a keltské kmene. V 1.-2. storočí zanechali na juhu Slovenska stopy Rimania. Z tohto obdobia pochádza zachovaný nápis na hradnej skale v Trenčíne, ktorý hovorí o víťazstve rímskej légie pri Laugaritia. Po Rimanoch do oblasti prenikli germánske kmene a až v 6. storočí prišli z východoeurópskych rovín Slovania. Prvým útvarom na západnom Slovensku bolo Nitrianske kniežatstvo ako súčasť Veľkomoravskej ríše. Tá v roku 907 pod náporom maďarských kmeňov zanikla a v roku 1018 bolo Slovensko na dlhých 900 rokov pripojené k Uhorsku. V 12. storočí začala kolonizácia jeho vnútrozemia. Na pozvanie kráľa Gejzu II. prichádzajú nemeckí prisťahovalci. Ich príchod súvisel s rozvojom ťažby rúd. V stredoveku patrilo Slovensko k najväčším producentom medi, zlata a striebra na svete. Nemeckí prisťahovalci sa podieľajú na založení ťažobných miest na strednom Slovensku: Kremnice, Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice.
Začiatkom 14. storočia ovládol veľkú časť Slovenska Matúš Čák Trenčiansky. Začiatkom 15. storočia silnie prenikanie Maďarov a Poliakov na slovenské územie. Po porážke husitského hnutia v Čechách pokračujú na Slovensku tzv. bratríci, ktorý v roku 1451 v bitke pri Lučenci porážajú Maďarov. V roku 1467 je v Bratislave založená univerzita - Academia Istropolitana. Po bitke pri Moháči v roku 1526 je krajina ohrozená Turkmi. Počas tridsaťročnej vojny bojuje uhorská šľachta na strane Švédska proti habsburskému cisárovi.
Nasleduje obdobie úpadku, sociálneho útlaku, povstania Uhrov proti Slovákom i Slovákov proti Uhrom (Juraj Jánošík). Manžel Márie Terézie - Štefan Lotrinský napomáhal rozvoju manufaktúr na západnom Slovensku. Koncom 18. storočia prichádza prvý pokus o kodifikáciu slovenčiny, ktorú povýšil v roku 1843 na spisovný jazyk Ľudovít Štúr.
V rok 1863 je založená Matica Slovenská a Slováci vystupujú stále silnejšie proti maďarizácii, ale ich oslobodenie prináša až porážka Rakúsko-Uhorska v prvej svetovej vojne a vznik Československa. V období komunistickej vlády bolo zaostalejšie Slovensko industrializované a dostalo sa takmer na úroveň Českých zemí. Slovensko sa dočkalo svojho samostatného štátu 1. januára 1993, kedy sa rozdelila Československá federatívna republika.
Slovensko sa stalo členom NATO a EU.

Španielsko je jednou z najobľúbenejších európskych destinácií pre ideálne rekreácie pri mori. Turistov však Španielsko láka i slávnymi mestami, ako je Madrid, Barcelona, Malaga, Sevilla, Cordoba, Toledo, Salamanca, León a mnoho ďalších. Každé z nich je bez sporu možné nazvať perlami Španielska. Skombinujte i vy pobyt pri mori s kultúrou a poznávaním. Objavte tak Španielsko v celej jeho kráse.

Časový rozdiel: +0 hodin

Oficiálny názov:
Španielsko kráľovstvo

Hlavné mesto:
Madrid

Rozloha:
504 782 km2

Mena: EUR

Podnebie:
subtropický pás na južném a východnom pobreží, inde mireny pás

Počet obyvateľov:
40 037 995

Národnostné zloženie:
Španieli 74%, Katalánci 17%, Galicijci 6%, Baskici 2%

Náboženstvo:
katolíci 99%

Gramotnosť:
97%

Úradný jazyk:
španielčina, katalánčina

Riziká:
Španielsko je bezpečná zem, aj keď v poslednej dobe mierne vzrástla pouličná kriminalita. Z ostatných rizík stojí za zmienku činnosť baskickej teroristickej organizácie ETA. Väčšina ich akcií je zameraná proti armáde, policajtom či predstaviteľom vlády.

Barcelona: morské akvárium so skleneným tunelom pod morskou hladinou
Maineland: vodný park (atrakcia s cvičenými delfínmi, tuleňmi, papagájmi + zábavný park)

Najstaršie dôkazy o existencii človeka na dnešnom území Španielska sa týkajú staršej doby kamennej. Pôvodných obyvateľov tvoril kmeň Iberov, ktorý splynul s Keltmi, čím sa zrodilo tzv. keltiberské obyvateľstvo. Z mladšej doby kamennej sa zachovali nástenné kresby, ktoré je možné obdivovať v jaskyni Altamira.

Po druhej púnskej vojne viedlo pôvodné obyvateľstvo dlhoročné spory o územie s Rimanmi. Prvý feudálny štátny útvar dlhšieho trvania založil na počiatku 5. storočia kmeň Vizigótov; hlavné mesto bolo dnešné Toledo. Aj keď Vizigóti vyznávali ariancizmus, nakoniec zvíťazili katolíci, ktorý tvorili kmeň Keltiberov. Porážkou vizigótskeho panovníka Rodericha v roku 711 nastal koniec Vizigótskeho štátu a začal príliv Arabov, ktorých kultúrne znaky na severe Španielska pretrvávajú dodnes.

V stredoveku medzi sebou bojovali malé panstvá, ktoré sa navzájom oslabovali. V Asturii vzniklo v roku 720 kresťanské kráľovstvo, odkiaľ vyšla rekonquista, boj malých kráľovstiev o znovzískanie území obsadených Maurami. Rekoquista začala v 8. storočí bitkou pri Covadongy (r. 718) a skončila sa až v roku 1492 dobytím Granady a vyhnaním Židov.

Novú éru odštartoval Kryštof Kolumbus a jeho objavení Ameriky. Po sobáši Izabely Kastílskej s Ferdinandom II. Aragonským v roku 1469, sa spojila Kastília s Aragonit, a tým bol položený základ k budúcemu zjednoteniu Španielska

Na počiatku 16. storočia bolo dobyté Napoleónske kráľovstvo a zlúčené so Španielskom - kráľovstvo Navarrské vrátane Baskicka. Od roku 1516 vládla v Španielsku dynastia Habsburgovcov a pod rukou Filipa II sa táto zem stala svetovou veľmocou. Filip II. Si podmanil Mexiko, Peru a Filipíny a taktiež vybudoval z mesta Madrid reprezentatívnu metropolu. Po smrti Filipa II. Nastal hospodársky úpadok a okrem toho v roku 1621 Holandsko s Francúzskom vypovedalo Španielsku vojnu. V rok 1640 sa osamostatnilo Portugalsko a Vestfálskym mierom v roku 1648 bola uznaná i nezávislosť Holandska. Počet obyvateľov sa znížil skoro o polovicu v dôsledku sťahovania Španielov do Ameriky.

V roku 1700 vymreli Habsburgovci po meči. Vojna o španielske dedičstvo končí Utrechtským mierom v roku 1713, kedy Španielsko stráca územie v Amerike, talianske dŕžavy, južné Holandsko a Gibraltar. Boj o nezávislosť skončil liberálnou ústavou, a tak sa v roku 1812 Španielsko stáva dedičnou konštitučnou monarchiou.

Behom prvej svetovej vojny bolo Španielsko neutrálnym štátom a bohatlo z dodávok obom vojnovým stranám. Od roku 1923 bola nastolená vojenská diktatúra generálom Primo de Riverou a trvala až do roku 1930. Od roku 1931 bolo Španielsko opäť republikou a generál Franko sa stal náčelníkom generálneho štábu. Kráľ Alfonz XIII. Odišiel do exilu. Generál Franko spoločne s generálom Molom vyvolal v roku 1936 občiansku vojnu, kde proti sebe bojovali nacionalisti a loajalisti. Po víťazstve v roku 1939 sa Franko sám menoval doživotnou hlavou štátu. V roku 1947 obnovil monarchiu.

Počas druhej svetovej vojny bolo Španielsko formálne neutrálne a v roku 1955 bolo prijaté do OSN. Organizácia Opus Dei, ktorá existovala už od roku 1928 a prevzala vládu v roku 1957, spôsobila prudký hospodársky vzostup Španielska. Zem otvorila hranice a začala kvitnúť i vďaka cestovnému ruchu, ktorý sa rozvíjal už od 50. rokov.

Po generálovi Frankovi v roku 1957 sa ujal vlády vnuk Alfonza XIII. Juan Carlos I. Bourbonský, ktorý tiež hneď po nástupe začal uskutočňovať v krajine reformy. Oslobodil politických väzňov, uvoľnil cenzúru a usporiadal prvé všeobecné voľby.

Od roku 1977, kedy vo voľbách zvíťazila Únia demokratického stredu, dostali oblasti Baskicko, Katalánsko, Galícia, Aragónia a Valencia autonómne vlády. Od roku 1986 je Španielsko členom EU a v tom istom roku bolo odhlasované zotrvanie Španielska v NATO.

Taliansko, to nie sú len úžasné pláže, ale aj bohatá história a kultúrne tradície. Zájazdy na pobrežie Talianska patria k tradičnej ponuke väčšiny cestovných kancelárii. Spoznajte však i iné talianske miesta, ako sú svetoznáme Benátky, jazero Lago di Garda, ostrovy Sardínia a Sicília, mestá Rím, Florencia, Neapol či sídlo pápeža Vatikán.

Časový rozdiel: +0 hodin

Oficiálny názov:
Talianska republika

Hlavné mesto:
Rím

Rozloha:
301 230 km2

Mena: EUR

Podnebie:
Podnebie Talianska je veľmi rôznorodé. Vzhľadom na veľkú zemepisnú šírku je rozdielne na severe a na juhu krajiny. Stred a juh Talianska sa vyznačuje stredomorským podnebím so suchým, teplým letom a daždivou zimou. Veľký rozdiel je i medzi podnebím na pevnine a na ostrovoch, kde panuje subtropická klíma.

Počet obyvateľov:
57 990 000

Národnostné zloženie:
Taliani 94 %, Sardínčania 3 %, Rétorománi 1,3 %

Náboženstvo:
rímski katolíci 85 %, bez vyznania 14 %

Gramotnosť:
98%

Úradný jazyk:
taliančina

Riziká:
Bezpečnostná situácia je v zásade rovnaká ako v iných európskych krajinách, pozor na vreckové krádeže, krádeže v automobiloch i v bytoch, doporučuje sa nenakupovať cenný tovar a elektroniku u pouličných predajcov a na trhoch, požadovať vždy daňový doklad a uzatvoriť pred cestou poistenie pre prípad úrazu a neodkladného liečenia.

Pompeje - najvýznamnejšie miesta pochované pod lávou z Vezuvu (dospelí 13,5 EUR, deti 8 EUR - IV/2002)
Vezuv (výstup ku kráteru Vezuvu, autobusy z Neapolu). Inak ale sopky na Sicílii a hlavne Stromboli sú zadarmo, s menej turistami a oveľa krajšie.
Etna - činná sopka vysoká ± 3340 metrov, nad 3000 metrov v podstate nepretržite prúdi láva a k videniu sú bizarné sírové útvary (výjazd autom do 1900 metrov, lanovka do 2500 metrov a džípy do 2900 metrov).

Pamiatky v Ríme (Koloseum a iné), Benátky (Námestie sv. Marka), Miláno (Milánská katedrála), Šikmá veža v Pise, katedrála vo Florencii, Chrám Santa Chiara (Assisi), Castel del Monte (Bari), svätyňa v Paeste, svätyňa Kastora a Polluse (Agrigento - Sicília).

Rímska ríša
Už pred štyrmi tisíckami rokov sem prišli talianske kmene. O tisíc rokov neskôr prišli Etruskovia, čo bol veľmi vyspelý národ, ktorého existencia je stále zahalená radou tajomstiev. Tí postupne ovládli celý polostrov. Rímske impérium postupne ovládlo všetky tunajšie kultúry (etruskú, taliansku, grécku). Rímska ríša ovládala svojho času celé Stredomorie a Blízky východ.
Rozpad Ríma
Prenikajúce germánske kmene (Ostrogóti, Langobardi) privodili rozpad Ríma. Územie sa rozdelilo na radu nestabilných štátnych útvarov. Byzancia (Východorímska ríša) si udržala vplyv v oblasti Ravenny, Ríma a v južnom Taliansku. Rím sa stal jadrom cirkevného štátu. Južné Taliansko a Sicília je ovládnutá v 11. storočí Normánmi a vzniká tu dvojaké Kráľovstvo Sicílie, ťažiace z hospodárskych a kultúrnych stykov s arabskou a byzantskou oblasťou.
Stredovek až 18. storočie
V tomto období patrila oblasť Talianska k najvyspelejším v Európe. Nositeľmi tohto pokroku a rozvoja sa stali severotalianske mestá (Benátky, Janov, Florencia, Miláno), ktoré v 14. storočí fungovali ako samostatné republiky. Obdobím ich rozkvetu bolo hlavne nasledujúce storočie.
Napoleonské vojny a zjednotenie
Napoleonské vojny umocnili revolučnú vlnu v Taliansku, namierenú proti feudálnemu systému. Napoleon vyhlásil Talianske kráľovstvo, Rím pripojil k Francúzsku, ale po jeho porážke sa vrátil na väčšinu územia Talianska predrevolučný stav. V južnom Taliansku bolo dvojaké Kráľovstvo Sicílie pod vládou Burbónov. Po národno-oslobodzovacích revolúciách (Garibaldiho ťaženie) vyhlásili a vytvorili zjednotené Talianske kráľovstvo pod vládou savojskej dynastie. Proces zjednotenia bol dokončený r. 1870 pripojením Ríma (v roku 1871 bol vyčlenený Vatikán).
Vstup do 20. storočia
Relatívna zaostalosť krajiny viedla k politickej nestabilite, čo so sebou nesie takmer vždy nacionalistické nálady. Tí sa dožadovali uznania Talianska ako svetovej veľmoci. V 80. rokoch 19. storočia zahajuje Taliansko koloniálne výboje v severnej Afrike (Eritrea, Somálsko), roku 1890 získava protektorát nad Habešou (Etiópia). Politicky sa Taliansko orientuje na Nemecko a Rakúsko - Uhorsko, s ktorými v roku 1882 založila Trojspolok, ktorý bol namierený proti Francúzsku (teda spočiatku veľmi bohumilý cieľ, bohužiaľ sa časom trocha zmenil). Začiatkom 20. storočia sa dostáva po dlhej dobe Taliansku prosperity a rozvoja. Do prvej svetovej vojny vstúpilo po boku Nemecka a Rakúsko - Uhorska. 24.mája 1915 sa to zmenilo, uzmierilo sa s Francúzskom a vojensky sa zapojilo do vojny na strane Dohody.
II. svetová vojna
Povojnové vyrovnanie neuspokojilo talianske územné požiadavky. To vedie k vzrastu radikálneho fašistického hnutia pod vedením Benita Mussoliniho. 28. 10. 1922 obsadzujú jeho squadristi Rím. Mussolini je menovaný ministerským predsedom a po roku 1925 nastoľuje totalitný režim. Roku 1936 vzniká os Berlín - Rím a Taliansko sa spolu s Hitlerovským Nemeckom pripravuje na vojnu. Do 2. svetovej vojny vstupuje Taliansko v 40. rokoch. Vojna však priviedla Taliansko veľmi skoro na pokraj krachu, rozpad hospodárstva a ťažké porážky v severnej Afrike umožnili vylodenie Spojencov v južnom Taliansku. Domáca opozícia sa vzbúrila a 25. 7. 1943 Mussoliniho zatkla a uväznila. Krátko potom Taliansko kapituluje (3. 9. 1943). V tej dobe však bola väčšina Talianska obsadená nemeckou armádou, ktorá oslobodila Mussoliniho a nastolila na severe krajiny Taliansku sociálnu republiku. Na juhu zostal zbytok Talianska pod patronátom spojeneckých vojsk.
Povojnové Taliansko
Povojnová Talianska republika bola vyhlásená 18. 6. 1946. Taliansko sa zapája do Marshallovho plánu v roku 1949 sa stáva členom NATO. V päťdesiatych a začiatkom 60. rokov sa striedajú pri moci vlády pravicové a pravocentristické. Vďaka zahraničným investíciám zažíva Taliansko veľký hospodársky vzostup. Roku 1963 sa po prvýkrát dostávajú do vlády socialisti a začína obdobie tzv. ľavicového centrizmu. To samozrejme ihneď viedlo ku krízam, ktoré začali v 1968 - 1969 a boli doprevádzané veľkými stávkovými hnutiami a študentskými revolúciami.
Súčasnosť
V zahraničnej politike sa Taliansko snažilo udržať vplyv v Stredomorí i za cenu podpory palestínskemu hnutiu, čo vedie k tzv. importovanému terorizmu. Preto sa v polovici 80. rokov začala viac orientovať na krajiny Latinskej Ameriky. Zvládla kritické hospodárske ukazovatele i vysokú infláciu svojej líry a stala sa členom EMU. V povojnovej histórii bola politika previazaná silnou politickou nestabilitou a Taliansko malo v priemere jednu vládu na jeden rok, preto prešlo v súčasnosti na väčšinový systém, ktorý by mal dopomôcť k väčšej stabilite.

Francúzsko ( po francúzsky La France, výslovnosť /fʀɑ̃s/), dlhý tvar Francúzska republika (po francúzsky République française, výslovnosť /ʀepyblik fʀɑ̃sɛz/) je demokratický štát, ktorého metropolitná časť sa nachádza v západnej Európe. Súčasťou Francúzskej republiky sú takisto zámorské departementy a zámorské územia v Karibiku, Severnej a Južnej Amerike, v Indickom oceáne a Oceánii. Francúzi často prezývajú metropolitné Francúzsko l'Hexagone (šesťuholník), pre jeho geografický tvar.

Je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO) a je jedným zo zakladajúcich členov Európskej únie. Ďalej je Francúzsko jedným zo zakladajúcich členov Organizácie spojených národov. Je jedným z piatich stálych členov Rady bezpečnosti OSN s právom veta a takisto jednou z ôsmich uznaných jadrových mocností.

Zájazdy do Francúzska sú už tradične perlami ponúk cestovných kancelárií. Francúzsko skrýva takmer neobmedzené možnosti rekreácie po celý rok. Do Francúzska môžete vyraziť kedykoľvek v roku a užiť si buď poznávanie, či kúpanie a lyžovanie vo Francúzskych Alpách. Poznajte túto zem bohatú na históriu a pýšiacu sa pamiatkami svetových rozmerov, ako je napríklad Eiffelova veža, Versailles, Louvre či Víťazný oblúk. Pre milovníkov prírody a lyžovania vo Francúzsku sú tu neprekonateľné krásne alpské masívy a pre milovníkov kúpania a slnenia svetoznáme pláže.

Časový rozdiel: +0 hodin

Oficiálny názov:
Francúzska republika

Hlavné mesto:
Paríž

Rozloha:
547 030 km2

Mena:
EUR

Podnebie:
mierne, na východe kontinentálneho charakteru, na juhu stredomorského charakteru, na západe oceánskeho charakteru. Priemerná letná teplota je cca 26°C cez deň, v Paríži menej, vlhkosť vzduchu je vyššia

Počet obyvateľov:
60 180 529

Národnostné zloženie:
Francúzi 95 %, Arabi 3%, Alsasania 2,3 %, Portugalci, Taliani

Náboženstvo:
rímski katolíci 78 %, moslimovia 4 %

Gramotnosť:
99%

Úradný jazyk:
francúzština

Riziká:
Bezpečnostná situácia vo Francúzsku je stabilizovaná. Turistom hrozia najčastejšie drobné krádeže, ku ktorým dochádza obvykle vo veľkých mestách, prímorských oblastiach a lyžiarskych strediskách. Turistom sa odporúča nenosiť pri sebe väčšie čiastky peňazí či iné cennosti, osobné predmety neponechávať bez dozoru na pláži a automobily starostlivo zamkýnať a nenechávať v nich nič, čo by mohlo lákať zlodejov.

Zátoka Mont St. Michel - známa najvyšším prílivom v Európe je zdobená krásnym kláštorom rovnakého mena. Rozdiel medzi prílivom a odlivom je až 15 metrov.
Auvergne - oblasť so sopečnými vrcholmi. Najvyšší z nich Puy de Sancy je vysoký 1885 metrov. Nachádza sa v horskom pásme Monts Dore. Celá oblasť je chránená Oblastným prírodným parkom sopiek (Parc Naturel Régional des Volcans).
Rieka Seina - medzi morom a mestom Rouen sa vyskytuje behom prílivu prílivová vlna, ktorá mení normálny tok rieky
Disneyland - zábavný park 32 km východne od Paríža
Parc Astérix - zábavný park 30 km severovýchodne od Paríža
Walibi Aquitaine - zábavný park medzi Bordeaux a Toulouse.

Versailles, Louvre (La Pyramide Inversée), Eiffelovka, Víťazný oblúk v Paríži a iné

Francúzsko má veľmi bohatú históriu. V staroveku bolo osídlené Keltmi (Galmi). V 1. storočí pred našim letopočtom, keď ho Ceasar pripojil k Rímskej ríši bolo označované ako Gália. Po päťsto rokoch získala v dnešnom Francúzsku prevahu Franská ríša, ktorá neskôr odrazila vpády Arabov cez Pyreneje a počas vlády Karola Veľkého ovládla značnú časť Európy.
V polovici 9. storočia sa Franská ríša stala jadrom Západofranskej ríše. Počas 11. až 13. storočia Francúzsko veľmi zosilnelo a po Storočnej vojne s Anglickom sa stalo vedúcou silou na európskom kontinente.
V ďalších rokoch Francúzsko expandovalo. Počas vlády Ľudovíta XIV. sa zmocnilo niektorých nemeckých oblastí a po Veľkej francúzskej revolúcii, kedy sa na čas stalo republikou, pripojilo i ďalšie územia. Ďalšiu vlnu výbojov zahájil Napoleon Bonaparte, ale po Viedenskom kongrese sa Francúzsko vrátilo späť do pôvodných hraníc.
Po revolúcii v roku 1848 sa k moci opäť dostalo cisárstvo a Napoleon III. získal pre Francúzsko územie Savojska a Nizzy, ale v prvej prusko-francúzskej vojne prišiel o Alsasko a Lotrinsko v prospech zjednoteného Nemecka a Francúzsko sa definitívne stalo republikou.
V prvej svetovej vojne bolo Francúzsko hlavným protivníkom Nemecka. V medzivojnovom období na čas zosilnelo, ale v tridsiatych rokoch začalo Nemecku ustupovať a dokonca sa objavovali tendencie k zjednoteniu s Nemeckom. V roku 1939 vyhlásilo Nemecku vojnu, ale nečinne vyčkávalo, až bolo zaskočené nacistickým útokom. V tuhých bojoch zaznamenalo veľké straty a v roku 1940 kapitulovalo. Oslobodené bolo až v roku 1944. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch prišlo Francúzsko o väčšinu kolónií okrem iného o dnešné slobodné štáty v Afrike (Alžírsko, Marko, Džibutsko). Dnes Francúzsko patrí medzi hlavné európske mocnosti.

Turecko, dlhý tvar Turecká republika, je euroázijská krajina, ktorá sa rozprestiera v Malej Ázii a na časti Balkánskeho polostrova.

Prevažná časť krajiny patrí k Ázii. Turecko obmývajú štyri moria a susedí s viacerými krajinami. V európskej časti sú to Bulharsko a Grécko a v ázijskej časti má spoločné hranice s Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžánom, Iránom, Irákom a Sýriou.

Turecko je prevažne hornatá krajina. Nížiny sa nachádzjú len v európskej časti. Príjemné pláže sú na pobreží Egejského mora a v južnom Turecku pri Stredozemnom mori.

Obyvateľstvo sa skladá prevažne z Turkov a národnostných menších, z ktorých najväčšie zastúpenie majú Kurdi.Turci vyznávajú islamské náboženstvo.

Časový rozdiel: +1 hodin

Oficiálny názov:
Turecká republika

Hlavné mesto:
Ankara

Rozloha:
780 580 km2

Mena:
turecká Lira (TL)

Podnebie:
Podnebie je stredomorské subtropické. Silno ovplyvnené nadmorskou výškou. Vnútrozemie má kontinentálnu klímu s veľkými výkyvmi teplôt, horúcim letom, mrazivou zimou a dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou.

Počet obyvateľov:
66 493 970

Národnostné zloženie:
Turci 86%, Kurdovia 11%, Arabi 2%

Náboženstvo:
sunitskí moslimovia 90%, šíitski moslimovia 9,5%

Gramotnosť:
85%

Úradný jazyk:
turečtina (úradný jazyk), angličtina, nemčina

Riziká:
V súčasnej dobre nie je do Turecka nutné žiadne očkovanie.

Pamukkale" miesto nazývané "bavlnený hrad" je celosvetovo preslávené svojimi belostnými skaliskami pokrytými travertínom, po nich steká liečivá minerálna voda.

Kappadokia: mestá skalných komínov vytvorených dlhodobou eróziou, niekdy naviac korunovaných "fezy" z vulkanického tufu. Nachádzajú sa tu kostoly a obydlia ranných kresťanov vytesávané do skál.

Perge: výrobňa kobercov

Národný park Olympos

Národný park Kursunlu

Príchod indoeurópsky hovoriacich Chetitov zo Strednej Ázie na územie dnešného Turecka okolo roku 1900 p. n. l. znamenal začiatok prvej veľkej Anatolskej ríše. V 6.stor. p. n. l. ovládla Anatóliu Perzská ríša. Pred gréckou kontrolou dostal oblasť Alexander Veľký, v 1.stor. p. n. l. potom pripadla Rimanom. V 11.stor. n. l. obsadili Malú Áziu moslimský Seldžukovia - tureckí nájazníci z východu. Za zakladateľa Osmanskej ríše sa tradične považuje Osman I., vládca severozápadnej Anatólie. Koncom 15. stor. dobyli Turci hlavné mesto východorímskej ríše Carihrad, ktoré premenovali na Istanbul, a získali kontrolu nad Malou Áziou.

Neskorší vládcovia, hlavne Süleyman I., posunuli hranice ríše ďaleko na východ, do severnej Afriky a Európy. V 19. stor. sa začala Osmanská ríša rozkladať a porážka v balkánskych vojnách 1912-13 zmenšila turecké územie v Európe na dnešný rozsah. V dôsledku porážky v 1. svetovej vojne bola v roku 1918 Osmanská ríša ďalej rozdrobená. Vtedy národné revolučné hnutie vedené Mustafom Kemalom v Ankare zvrhlo sultána a vyhlásilo republiku. Kemal, ktorý prevzal meno Atatürk - ("otec Turecka") ako prvý prezident výrazne zmenil tureckú spoločnosť a otvoril krajinu Západu. V roku 1951 sa stalo Turecko členom NATO. Ako reakcia na rozsiahle teroristické hnutí došlo v roku 1980 v krajine k vojenskému prevratu, avšak v rolu 1983 bola opäť povolená činnosť politických strán. Koncom 80. rokov odpor kurdských separatistov na juhovýchodne prerástol do partizánskej vojny. Situácia sa ďalej skomplikovala v roku 1991 počas vojny v Perzskom zálive, kedy došlo k exodu Kurdov zo severného Iraku.

Turecko sa v súlade s politikou NATO zúčastnilo embarga Iraku, ale nestotožňovalo sa s rozmiestnením cudzích vojsk na jeho území. Keď irackí Kurdova utekali do Turecka, boli Turci nútení svojmu odvekému nepriateľovi pomáhať. Podľa ústavy z roku 1982 je najvyšším zákonodarným orgánom Veľké národné zhromaždenie so 450 členmi volenými pomerným systémom na ť rokov. Výkonnú moc má prezident a vláda. Ťahajúci sa spor s Gréckom ohľadom ostrova Cyprus stále znamená jednu z relatívne veľkých prekážok tureckým snahám o vstup do Európskej únie.

Grécko, dlhý tvar Grécka republika, je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova a na Peloponézskom polostrove. Jeho názov pochádza z latinského Graecia.

Grécko na severe hraničí s Albánskom (282 km hraníc), Macedónskom (246 km) a Bulharskom (494 km) a na východe s Tureckom (206 km). Medzi Gréckom a Tureckom leží Egejské more, zo západu Grécko obklopuje Iónske more a z juhu Stredozemné more. Celková dĺžka pobrežia je 13 676 km. Ku Grécku patrí okolo 2 000 ostrovov, ležiacich prevažne v Egejskom mori. Z väčších ostrovov stojí za zmienku najmä Kréta v Stredozemnom mori. Grécko je členskou krajinou Európskej únie a NATO.

Grécko sa z hľadiska kultúrnych pomerov rozdeľuje na tieto hlavné časti - Makedonia, Thraki, Thessalia, Ipiros, Atiki, Peloponisos, Kriti, Dodikanissos, Kyklades.

Najväčším mestom sú Atény (po gr. Athina) s počtom obyvateľov 4 000 000. Druhé najväčšie mesto je Solún (Thessaloniki) s počtom niečo cez 1 000 000, potom nasledujú mestá Patras, Larisa a Ioanina.

Časový rozdiel: +1 hodin

Oficiálny názov:
Grécka republika

Hlavné mesto:
Atény

Rozloha:
131 940 km2

Podnebie:
subtropické, stredozemná klíma

Počet obyvateľov:
10 623 835

Národnostné zloženie:
10 623 835

Náboženstvo:
pravoslávni 98%

Gramotnosť:
95%

Úradný jazyk:
gréčtina (úradný jazyk), angličtina, nemčina

Riziká:
Nie je nutné žiadne očkovanie

ostrov Paxos

Corfu Water Park v Agios Ioanis: jeden z najväčších vodných parkov v Európe

morská jaskyňa Papanikolis

ostrov Meganisi: je tu možnosť vidieť delfíny

Laganský záliv: možnosť pozorovania chránených korytnačiek Caretta-Caretta

Tiesňava Samaria: najdlhší európska tiesňava (18 km) nachádza sa na Kréte

tiesňava Imbros: druhá slávna krétska tiesňava

jaskyňa Gerani, Malidomi, Ideon Anton: na Kréte

ostrov Santorini: bájná Atlantida

ostrov Rhodos: svetová prírodná a kultúrna pamiatka vyhlásená org. UNESCO (Údolie motýľov)

ostrovček Tilos: V jaskyni Harkadi sa nachádzajú kosti slonov, ktoré zakrpateli na veľkosť1,6 metrov.

Grécko býva nazývané kolískou európskej civilizácie, jeho história siaha až do 3. tis. pred n. l., kedy sa v tejto oblasti začali postupne rozvíjať kykladská, ktétska (minojská) a heladská (v neskoršom období nazývaná mykénska) kultúra. V 16. - 12. stor. pred n. l. sa ťažisko kultúrneho rozvoja prenieslo na pevninu. Roku 776 pred n. l. sa podľa tradície konali v Grécku prvé olympijské hry. Slávne mestské grécke štáty - predovšetkým Athény a Sparta - sa búrlivo rozvíjajú od 8. stor. pred n. l.. Obdobie Periklovej demokracie (5. stor. pred n. l.) sa zaraďuje k vrcholom spoločenského rozkvetu Athén. Grécko oslabené peloponézskymi vojnami si v 4. stor. pred n. l. podmaňuje Makedonia; nasledujúce obdobie charakterizované vládou Alexandra Makedénskeho sa nazýva helénizmus. Helénska kultúra sa však rozvíja i po ovládnutí gréckych štátov Rimanmi.

Od roku 395 n. l. sa dejiny tohto územia začínajú odvíjať v rámci byzantskej ríše. V 15. stor. však centrum tejto ríše - Konstantinopol dobili Turci, ktorí postupne začali obsadzovať jednotlivé územia práve zaniknutej východorímskej ríše, a tím budovať ríšu osmanskú. Až národné povstanie v roku 1821 - 1829 viedlo k vytvoreniu nezávislého novodobého gréckeho štátu. Grécko bolo za druhej svetovej vojny sužované nemeckou okupáciou, v roku 1946 tu vypukla občianska vojna, v ktorej royalisti porazili komunistických povstalcov. Monarchia bola znovu nastolená v roku 1949. V roku 1967 bol kráľ zvrhnutý a bolo vyhlásené stanné právo, ktoré bolo ukončené v roku 1974, kedy bolo obnovenie monarchie zamietnuté referendom. V roku 1981 vstupuje Grécko do Európskej únie. Zem je v permanentnom spore so susedným Tureckom o ostrovy v Egejskom mori, i o usporiadanie na Cypre.

Spojené arabské emiráty sú štát na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii.

Ide o federáciu 7 autonómnych emirátov: Abú Zabí, Adžman, Dubaj, Fudžajra, Ra´s al-Chajma, Umm al-Kuvajn a Šardžá. Pred rokom 1971 boli známe ako Zmluvné štáty či Zmluvný Omán. Toto označenie odkazovalo na zmluvu z 19. storočia medzi Britániou a niektorými tunajšími šejkami. Hlavným zdrojom prosperity sú mimoriadne bohaté zásoby ropy.

Časový rozdiel: +3 hodin

Oficiálny názov:
Spojené arabské emiráty

Hlavné mesto:
Abu Dhabi

Rozloha:
82 880 km2

Podnebie:
Letné teploty v SAE sa pohybujú medzi 38 -50 °C. V zimnom období býva oblačno so zrážkami a teplotou 18- 25 stupňov. Celoročne je tu vysoká vlhkosť vzduchu a vysoká intenzita slnečného žiarenia.

Počet obyvateľov:
3 200 000

Národnostné zloženie:
Indovia, Bangladéšania a Pakistanci celkom 45%, Arabi SAE 12%, ostatní Arabi 13%, Iránci 17%, Afričania aj. Aziati 8%

Náboženstvo:
moslimovia - sunnitskí 80% a šíitskí 16%, kresťania, hinduisti

Gramotnosť:
79 %

Úradný jazyk:
arabčina

Riziká:
Bezpečnostná situácia v krajine je stabilná, v krajine je zatiaľ nízka kriminalita. Najnižšia je emiráte Abu Dhabi, naopak v emiráte Dubaj vzhľadom k veľkému pohybu cudzincov kriminalita rok od roku rastie a prináša so sebou problémy.

RAS AL-KHAIMAH - nájdete tu zelené zavlažované nížiny, vysoké hory a púšť. V Digadare je jedno z najlepších a najväčších závodísk pre ťavie dostihy v Spojených arabských emirátoch.
Dibba - pohraničná obec v pod horí
Saharjah mesto plné mrakodrapov
Masafi - mestečko v horách

Prvé osídlenie brehov Perzského zálivu v oblasti dnešných Emirátov je preukázané už v dobe bronzovej. V 3.stor. p.n.l. vzniklo na pobreží niekoľko významných prístavov, ktorých vládci de facto ovládli námorný obchod v oblasti Perzského zálivu. Neskôr sa oblasť dostala pod nadvládu Peržanov, veľmi silný bol i kultúrny vplyv ríše Alexandra Macedónskeho. V stredoveku bolo územie súčasťou kráľovstva Hormuz, ktoré kontrolovalo vstup do Zálivu a väčšinu námorného priestoru tejto oblasti.
V roku 1498 tu dorazili prví Portugalci, ktorí rozpoznali strategickú hodnotu oblasti pre kontrolu obchodu s Indiou a Ďalekých východom. V polovici 18. storočia sa tu objavili Briti, ktorí sa okamžite dostali do konfliktu s kmeňovým zväzom Qawasim. Títo domorodci bili vynikajúcimi námorníkmi a prepadli európske ( nielen) obchodné lode. Okolo roku 1820 Angličania zlikvidovali celú námornú silu Qawasimov, potopili všetky ich lode, prinútili podpísať miestnych šejkov mierovou zmluvou a sami sa stali správcami celej oblasti. Tento stav relatívneho kľudu potom trval až do doby odchodu Britov z oblasti Zálivu do roku 1971.
Pred odchodom britských správcov bolo jasné, že je treba pevne stanoviť hranice medzi jednotlivými i štátnymi celkami (prevažne z dôvodov rozporov ohľadne ťažby ropy - o prázdnu púšť sa nikto hádať nechcel). Tiež nebolo jasné, koľko štátov nakoniec vynikne. Pôvodná predstava bola, že na pobreží Perzského Zálivu vznikne jeden veľký štát, to sa však nepáčilo domorodcom a výsledkom bol vznik samostatného Bahrainu, Kataru a federácie SAE. Pretože Emiráty boli pokladané za úplne umelý útvar a mnoho politikov bolo presvedčených, že sa rozpadnú, šejkovia si uvedomili, že chudobnejšie časti svete by nemali šancu na samostatné prežitie a dnes sú Emiráty jedným z ekonomicky a politicky najstabilnejších štátov v oblasti Perzského zálivu.

Egypt, dlhý názov Egyptská arabská republika, je severoafrická arabská krajina.

Egypt je turisticky atraktívna prímorská krajina pri Stredozemnom a Červenom mori. Pamiatky svetového významu sú chránené UNESCO. Z obdobia starovek sú najvýznamnejšími pyramídy v Gíze, Údolie kráľov, chrámy v Karnaku, Luxore, A bú Simbel z obdobia stredoveku ( mešity ). Problémom zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostatkom demokracie a islamský radikalizmus.

EGYPT - krajina zašlej slávy faraónov a pyramíd,zahalená tajomstvom, záhadami a mystikou, rozpáleného púštneho piesku a životodárneho Nílu. Určite tu každý nájde množstvo kultúrnych a historických pamiatok nesmiernej hodnoty, sú tu možnosi pozorovať nádherný podmorský život v Červenom mori a opaľovať sa na nekonečných piesočnatých plážach .